Playstation 2

PS2 crackar SHOP

Rádio Expres

Čas Hrať PS2

Kalendár deň ha hranie

TOPlist

Čekni ma

Je táto stránka fajn či nie?

Dobrá (769)
 

Fajn (722)
 

Nehrám (656)
 

Výborná (707)
 

Prehlad PS2 hier

Tu si môžete prezrieť jednotlivé Ps2 hry a urobiť si mienku o hre

Nové hry PS2

Bolt - animovaný pes, superhrdina

Vždy keď sa objaví nové spracovanie animáku vo forme hry, prípadne rýchlokvasený titul podľa letného blockbustru, ktorý v kinách trhal rekordy v žraní pukancov, má herný recenzent nutkanie odísť dobrovoľne z tohto sveta. Je už zabehanou tradíciou, že animák, hlavne správne detinský a v poslednom čase aj správne stupídny s prdiacimi zvieratkami, musí mať rovnako infantilnú, rovnako primitívnu a hlavne nezaujímavú hru. Musí, pretože dietko nadržané sťa násťročná babenka z frajera s tou najtlstejšou reťazou okolo krku a ockovej oktávky, chce to, čo bolo v kine, vidieť aj doma. Pretože to je zlaté a pretože bude nasledovať tvrdé vydieranie.

Typickejší úvod k hre podľa animáku zrejme ani vytvorený byť nemohol. Lenže práve tento typ hier by si zaslúžil skutočne formulár, do ktorého by sa len pridalo zopár faktov a erudovaná recenzia by bola na svete. Potom prišiel Bolt, čokel, ktorý vie štekať a driapať pazúrmi, z očí mu srší zelený, laserový lúč a celú tú schému nabúral. Bolt je totiž jedna z mála hier, ktorú môžeme s pokojným svedomím odporučiť ako kúpu pre mladších hráčov, pretože neurazí a zároveň poteší. V záplave sakramentsky vážnych hier dvojnásobne.

Poďme však na vec. Herný Bolt príbeh toho filmového nesleduje a keďže sa snímka objaví v kinách až o niekoľko dní, nemáme vám ani čo prezradiť. Podobných je len niekoľko základných pilierov, čo je bezpochyby výrazným kladom. Nie, že by zápletka bola prepracovaná, avšak nesledujeme dej vhodný pre film, ale pre hru. Hlavní hrdinovia sú dvaja: super-pes Bolt a jeho statočná pani, respektíve 12-ročná slečna, Penny. Tak ako vo filme, aj v hre je hlavným zloduchom doktor Calico. V snahe získať (super)zbraň s ohromným (super)devastujúcim (super)účinkom unesie Calico ocka Penny. Ten ako nenápadný kladný hrdina odmieta zdieľať Calicove plány na ovládnutie až do inkriminovaného únosu. To sa Penny nepáči a ako správna dcéra vyrazí aj so svojim štvornohým kamarátom na záchrannú akciu. A popritom zachráni aj svet.


Všetky screenshoty nájdete v galérii hry

Nápad na zápletku skákačky úplne dostačujúci. Lenže ono to nie je obyčajná hopsačka, kde psíček bací packou a armáda zloduchových prisluhovačov padne ako podťatá k zemi. Za Bolta to pripomína skôr detskú odnož Devil May Cry. Žiadne megakombá síce nerobíte, no vo vzduchu hryziete a dávate labkami pravé háky nepriateľom jedna radosť. Z jednej strany do druhej, jednému, druhému i tretiemu, všetko ako z Matrixu vystrihnuté. Tri druhy útokov úplne dostačujú, je to predsa len hra určená pre mladšie publikum. Okrem toho môžete zabrechať ako riadny pes (Bolt pripomína skôr tie agresívne tvory, ktoré len štekajú, ale pokojne by ste ich zašliapli) alebo mu z očí začne prúdiť laser. Je to predsa super-pes, tak musí byť niečím charakteristický. Nechýba ani akumulovanie úspešných útokov a následné vypustenie super-mega silného útoku.

Boltove pasáže sa pravidelne striedajú s časťami, v ktorých dominuje Lara. Pardon, Penny. Zámena mien nie je náhodná. Penny by ste si pokojne zamenili s Larou. Samozrejme v prípade, že si ju predstavíte ako malé dievčatko, bez výrazného obvodu hrudníka a atletickej postavy. Dvanásť rokov, áno! Tomu zodpovedá činnosť, ktorú Penny vykonáva. Skáče, hľadá cestu vpred a navyše má na starosti hneď niekoľko pomerne zábavných minihier. Súbojov je poriedko a riešia sa jednoducho: aktívnym stlačením na obrazovke zobrazenej klávesy. Penny sa môže stať neviditeľnou alebo hodí pod nohy strážcom omračujúcu bombu. Ak je Larynim pomocníkom hák, verným priateľom Indiana Jonesa bič, Penny sa môže pochváliť... špeciálnou tyčou ukončenou kolieskami, pomocou ktorej dokáže vyjsť na vyvýšené miesta, dostať sa cez rímsy, otvárať západky – jednoducho detská vecička na riešenie dospelých problémov. Ťažko by dieťa rúčkovalo nad priepasťou, takto nám to neprišlo divné.

Spojenie týchto dvoch rôznych hrateľností tvorí nezanedbateľné pohltenie. Na preskáčku meníte herné štýly a presne v momente, kedy začínate pociťovať stereotyp z práve hraného „žánru“ nasleduje výmena a vy si znovu skúsite druhú stranu mince. Postupne sa síce nuda objaví, pretože aj napriek pomerne zaujímavým obmenám sa začnú jednotlivé situácie opakovať, no hrateľnosť je na vysokej úrovni.

Väčšina podobných hier totiž vsádza na to, že musí ísť výhradne o titul jednoduchý, primitívny a výzvu ponúka maximálne tak vo frustrujúcich momentoch, ktoré môžeme hodiť na tričko vývojárom. Či je to Kung Fu Panda alebo Wall-E (čo je výnimka, ktorá dokazuje, že animák nemusí byť len pre deti a je – hoc nie som filmový kritik – jedným z najlepších filmov 2008), o Madagascare 2 nehovoriac,  stále to muselo byť detské. Bolt je taktiež zameraný na deti, lenže vyzerá dospelejšie, nepredhadzuje nám infantilné spracovanie, neukazuje cukríkovú grafiku, nebazíruje na jednoduchosti a primitívnosti. Stále je to však zábavné, nie príliš náročné, no už musíte trochu pre postup v hre aj niečo spraviť. Časovo obmedzené úlohy (klasické „hádanky v sérii Tomb Raider) sú nastavené triezvo, no hravo ich zvládnuť nemusíte. Súboje niekedy vyžadujú odlišnú taktiku zameranú na slabinu protivníka. Striedanie rôznych útokov je teda nutnosťou. Pre niekoho pôjde možno o drobnosť, no z celého projektu, nech je na povrchu akokoľvek detinský, pri hra ní sršala detská dospelosť. Príjemná, svieža a chytľavá!

Je to dané aj grafickým spracovaním. Nepobralo mnoho pestrých farieb, rôznorodosť prostredí však zastúpená je. Lokácie sú pekné, s dospelejším dizajnom, len keby sa na to aj tak pozeralo. Hardvérová náročnosť je pomerne vysoká a miera detailov naopak nižšia. Jednoduché textúry začnú biť do očí pri bližšom skúmaní objektov, rozmazanie okolia je podlamujúcou sa barličkou v snahe ukryť chudobné okolie. Samotná grafika čo sa týka ohúrenia efektmi teda nezaboduje, to vidíte aj sami, no na prvý pohľad je taktiež odlíšiteľná od iných „animovaných hier“ a pôsobí tým pádom sviežo i keď nie až tak perpracovaná.

Horšie je na tom kamera a ovládanie. Bolt je hra zameraná primárne na konzolové systémy a gamepad sa tak stáva ak nie nutnosťou, tak tou najvhodnejšou voľbou. Pomerne neohrabané ovládanie sme v novinárskej verzii zmeniť nemohli a niektoré voľby boli navrhnuté skutočne neprirodzene: ovládanie postavičky na klasickom WASD, skok na medzerník a napríklad akési vystrelenie o kúsok ďalej na klávesu Z. Ostatné funkcie sú namapované na numerickú klávesnicu, prípadne Q a C, ale skákanie cez rokliny (2x stlačiť medzerník plus vo vhodný moment Z a zároveň držať správny smer) bolo úlohou náročnejšou, pre deti zrejme značne nepríjemnou. Gamepad všetko vyrieši.

Druhým neduhom ovládania je kamera. V Avalanche Studios sa snažili vytvoriť príjemné prostredie, ale kamera je statická, na uplatnenie myšky sa akosi zabudlo a niekedy zaberá postavu z podivného uhlu, často sa mení a praktickosť a prirodzenosť je okamžite skopaná pod čiernu zem. Dá sa cez to prehrýzť, hoc niekedy zbytočne zomriete, je to však jedna z najväčších chýb, ktoré zbytočne kazia inak výborné hodnotenie hry.

Keďže sa distribútor CD Projekt rozhodol hru sprístupniť čo najširšiemu publiku, postaral sa o nadabovenie českými hercami. Odvádzajú možno pre niekoho priemernú prácu, avšak pre hru podľa animovaného filmu úplne dostačujúcu. Stačí si to porovnať s výkonmi filmových dabérov a budeme ešte radi, že to takto dopadlo. Účel to plní na 100% a aj keď sa v hre príliš nehovorí – výhradne v animovaných prestrihoch – dabing je rozhodne plusom. Hudobná vložka sa nesie v duchu detských špionážnych filmov. Melódie sa síce opakujú, no motív je vcelku chytľavý a jednotlivé slučky znejú len vo vybraných momentoch, takže si hudbu budete všímať buď ako nenápadné pozadie alebo vyvrcholenie scény. A to je pre detskú hru niečo skutočne neotrelé.

Poteší taktiež doba hrania, ktorá výrazne vyčnieva nad typickými, 4-5 hodinovými „animákmi“ a dopraje vám toho o kúsok viac. Nie je to nejaký epos, to rozhodne nie, ale čistý herný čas je rozhodne vyšší a po ukončení príbehu si môžete vyskúšať v príbehu odomknuté minihry. O umelej inteligencii sa príliš hovoriť nedá, je to predsa len arkáda. Zomierať budete výhradne vlastným pričinením – čiže nepresným skokom. Chvalabohu si checkpointy umiestnené od seba v rozumnej vzdialenosti a frustrácia s pobehovania v už známych miestach nebude na programe dňa. Trochu zamrzí, že ukladacie miesta po smrti sa nezhodujú s tými, ktoré si manuálne uložíte. Po vypnutí a následnom zapnutí hry totiž pokračujete z miesta začiatku misie, respektíve zlomu v príbehu. Keďže ide o hru určenú deťom, mohol byť v tomto prípade systém ukladania miernejší.

Bolt sa jednoducho vydaril. Hodnotenie tentoraz nevznikalo nabaľovaním bodov na nulu, ale strhávaním z desiatky. Neberte to číslo v hodnotení ako jediné stanovisko a neporovnávajte ho s "dospelými" hrami. Medzi detskými hrami je Bolt momentálne kráľom. Je to hra vtipná, hrateľná, zábavná, detsky dospelá, umožňuje dva rozličné modely hrania – jednoducho to skutočne vyšlo. Konečne nik nerobí nie z nás, ale ani z detí neschopných hráčov a ponúka im výzvu. Navyše je hra kompletne v češtine, takže by jej mal porozumieť každý. Jediné výhrady máme k trochu vyššej HW náročnosti, náročnejšiemu ovládaniu na klávesnici, zmätenej kamere a občas je tá grafika skutočne trochu chudobná. Bolt však dopadol, na projekt určený primárne deťom, vynikajúco a v tomto prípade hru odporúčame ako jeden z mála.

 

Monsters vs Aliens - infantilné monštrá zachraňujú svet

Pri každom novom hernom projekte, ktorý si berie za vzor filmovú predlohu, tobôž animák, sa musia každému zježiť chlpy i tam, kde by sa to stávať nemalo. Drvivá väčšina týchto narýchlo vytvorených hier – musia predsa lákať mladších hráčov, respektíve zúfalých rodičov hneď po vydaní v kine – má niekoľko základných vlastností, na ktoré väčšina z nás tu potichu, tu nahlas nadáva, ale faktom zostáva, že sa to výborne predáva. Rým? Presne tak! Monsters vs Aliens nepatrí medzi do kanálu zabudnutých hier, ktoré spravia radosť len malým, šesťročným deťom! Nie je to síce žiadna výhra, no nový animák od DreamWorks je v hernej podobe vcelku zábavný.

Vývojári z Beenoxu sa nesnažili hľadať nič novátorské a originálne, namiešali však koktejl pomerne chutný i pre náročnejšieho hráča. Príbeh vystrihnutý z animáku je samozrejme infantilný ako hrom a drží sa základnej myšlienky po celý čas a nepokúša sa z filmovej cesty akokoľvek vystúpiť. Na jednu stranu tak deti vedia, čo presne majú očakávať, poznajú zápletku, takže ich videné scény v hrateľnej podobe potešia, no možno by neuškodilo trochu príbeh rozvinúť, respektíve sa vydať za horizont ponúkaných príležitostí. Ale čo by sme čakali od animáku, všakže…


Všetky screenshoty nájdete v galérii hry

Len skrátene: americká tajná armáda chráni svet pred monštrami, v čele stojí vždy správny generál, ktorého úlohou je udržať monštrá v útrobách základne. Všetko by bolo pekné, keby si Zem nevybral šialený mimozemšťan ako zdroj otrokov k vyťaženiu supersilnej látky. Mená, názvy a roky sú zbytočné. Ako už býva zvykom, napokon naše monštrá tiahnu do boja proti emzáckemu agresorovi. Fanfáry, cukríky, farebné konfety.

Singleplayer ponúka tri hrateľné postavy, no poteší možnosť kooperatívneho hrania, kedy je druhému hráčovi prístupný doktor Cockroach. Ak ste dakedy videli šialeného 160-ročného profesora Huberta J. Farnswortha z Futuramy, nebude vám Cockroach neznámy. Podivín, ale vtipný. Hlavnými hrdinami sú však traja mutanti. Susan bola úplne normálne žieňa až do svojej svadby. Bez ironických úškľabkov, že to je tak s väčšinou zástupcov nežného pohlavia, si predstavíme dôvod premeny. Trafil ju meteorit. Nepríjemné – aj pre ženícha. Susan totiž nemala mozog rozomletý na kašu (nezabudnite, animák – aj keď niektoré nápady sú viac než morbídne), ale jej meteorit dal trochu rastového hormónu. Trochu viac a 20-metrový obor do ulíc vykročiť nemôže. Stále sa však považuje za skromnú a maličké žieňa. Jej hlavnou úlohou je obuť si korčule (automobily) a po vopred navrhnutej trase s prekážkami sa dostať do cieľu. Raz musí slideovať po stene, inokedy sa vyhýbať smrteľným laserom či rovno útokom bossa a nepriateľov, ale dôležité je zbieranie DNA. K tomu sa ešte dostaneme.

Druhým hrateľným hrdinom je akási modrá želatína s jedným okom. Hrdina ako hrdina, prdí to, grgá to a deti to teda budú mať radi. Hranie za B.O.B.-a je aspoň zamerané viac na premýšľanie. Mozgové závity si síce enormne namáhať nebudete, no pre deti ide o zaujímavé spestrenie od inak arkádovej hrateľnosti. Keďže je B.O.B. na rozdiel od ostatných vo svojej podstate tekutý, po prechode mriežkami stečie na miesta, kam nemá. Preto musí čosi spapať, aby ho to čosi udržalo nad mrežou. Či už je to bedňa alebo postavička, to je jedno. Musí mať niečo „v bruchu“, aby sa neprepadol – doslova – pod zem. Okrem toho vďaka svojej lepkavosti dokáže prechádzať po stenách i po plafóne, kam sa nalepí. Klasická plošinovka založená skôr na nájdenie cesty vpred. Síce si B.O.B.-om aj zastrieľate podivné modré flusance, akcia je to biedna, dôraz je kladený na vyriešenie problému, ako sa dostať z bodu A do bodu B.

autor: Hry.Sme.sk

VIDEO

Monsters vs Aliens

Tretím hrdinom je podivný kríženec ryby a nagelovaného futbalistu s vyššou mierou retardácie a prehnane vysokým egom. Nič proti futbalistom. Missing Link – ako sa toto stvorenie simulujúce chýbajúci článok medzi prechodom rýb na súš a človekom nazýva – dáva zbohom akejkoľvek akrobacii či premýšľaniu a vrhá sa do boja. Do boja a výhradne boja. Mláti okolo seba, rozdáva rany a okrem toho má možnosť ovládať napr. pulty navádzaných rakiet, takže môže všetko ničiť pomocou hrubej sily modernej techniky. Jeho pasáže sú čisto akčné, raz za čas si zaskáčete, ale to len preto, aby ste sa dostali na ďalšie miesto, kde budete bacať protivníkov po zadku. Žiadna krv,  po bacnutí zablikajú a zmiznú.

Striedanie hlavných hrdinov je navrhnuté pomerne triezvo. Nikdy sa nestane, že by ste sa postavou mali trápiť dlhšie ako niekoľko, maximálne (s preháňaním) 10-15 minút. Rýchla zmena hrateľných postáv vás pri hraní jednoznačne udrží dlhšie, než by ste si predstavovali. Funguje to na výbornú, prostredie sa mení, podobne i hrateľnosť. Po dvoch hodinkách síce budete mať všetkého plné zuby, no vysvetlite to mladým hráčom, ktorí sa jednoduchých konceptov nebudú vedieť nabažiť. Sú to všetko nesmierne hrateľné pasáže a pri prvom prechádzaní sa budete baviť možno i viac ako pri veľkých, trojáčkových projektoch. Nie je to atmosférou, ktorá je infantilná až to zabolí, dôraz je kladený na zvládnutie jednoduchých princípov a neustálom a rýchlom postupe vpred. Nudiť vás Monsters vs Aliens teda tak skoro nezačne, stereotyp a monotónnosť sa však objaví.

Veľkým plusom je zbieranie DNA, ktoré slúži ako mena k otváraniu bonusov v špeciálnom DNA menu. Okrem odomykania artworkov a audio nahrávok sú najväčším lákadlom minihry vystrihnuté zo samotnej hry a pretvorené do jednoduchého, často časovo obmedzeného balíku jednoduchých aplikácií. Zabíjate, niekam uháňate, skáčete – všetko úplne primitívne, no zábavné úlohy. Systém odmien formou medailí motivuje dostatočne. Najlepšie je, že ide len o bonus a možno pri týchto minihrách strávite omnoho viac času ako pri samotnej hre. Ak si však chcete odomknúť nové, musíte sa prebojovať všetkými úrovňami v hre. To by nemal byť veľký problém, Monsters vs Aliens nie je žiadnym epickým príbehom a spadá do klasického priemeru herných animákov. Či to bude hodín päť alebo šesť je bezpredmetné, dôležitou súčasťou sú spomínané minihry, ktoré dokážu udržať na pomerne dlhú chvíľu.

O umelej inteligencii sa príliš hovoriť nedá, dobu hrania sme si už taktiež predstavili – a netvárte sa, že ste čakali niečo iné. Technické spracovanie naopak prekvapilo. Kladne. Nie je to síce ohúrenie ako v prípade Kung Fu Panda, kde bola grafická stránka nesmierne podarená, no grafické spracovanie Monsters vs Aliens je jednoznačne na detské plošinovky nadpriemerné. Meniace sa prostredie síce nehýri obrovským množstvom objektov či detailných textúr, no štylizácia okolia je dostatočne príťažlivá pre mladších hráčov a hlavne pestrá. Zvuky a hudba sú na tom o čosi horšie, ale nečakali sme žiadne zázraky. Výrazným, až odsúdenia hodným záporom je absencia akejkoľvek lokalizácie. Monsters vs Aliens tým pádom stráca práve u publika, pre ktoré je určené. Toto Cenega nezvládla. Ovládanie je prispôsobené pre konzolové verzie, čiže na PC to s pomocou klávesnice a myšky ide, no najlepším riešením je gamepad. Samotné ovládanie je však rozložené na príliš mnoho tlačidiel. Nám, skúseným hráčom to nevadí, mladší však môžu mať problémy s využívaním rôznych kombinácií a náročnosť pre najmenších môže nečakane narásť. Nie však do obludných, neprekonateľných rozmerov. 

Monsters vs Aliens nie je žiadnym prekvapujúcim titulom, no rozhodne patrí k tomu lepšiemu, čo sa podľa animákov na hernom poli urodilo. Nie je to viditeľné mlátenie prázdnej slamy, no príbehové rozšírenie by hre neuškodilo. Ak teda chcete potešiť mladšieho hráča, je Monsters vs Aliens vhodnou voľbou, ktorá pobaví nielen najmenších, ale dokonca i vás. Musíme však krútiť hlavou nad nezmyselnou absenciou lokalizácie.

Madagascar : Escape 2 Africa - zverinec na ceste domov

Zrejme sa nenájde nik, kto by sa ešte nestretol s tzv. príveskom k filmu. Či už je to vo forme figúrky, špeciálneho reklamného predmetu alebo dokonca hry. Dôvod k zaobstaraniu si tejto zábavky je prozaický: jednoducho daný titul milujete natoľko, že prahnete po všetkom, kde sa názov obľúbeného filmu objaví. A potom tu máme špeciálnu sortu animovaných filmov, ktorých sa vyrojilo milión plus desať a každý z nich musí mať aj hru – a div sa svet, ono sa to predáva zrejme vynikajúco, keďže neustále vznikajú nové a nové prívesky k filmom, po ktorých prahnú detské ruky. Rodič, unavený škemraním zrejme len mávne rukou a povzdychne si. Skúsení hráči mávnu rukou a povzdychnú si. A malý človiečik smejúci sa pred obrazovkou? Ten je nadšený zo známych postavičiek a veľkého množstva primitívnych minihier.

Presne o tom je aj druhý Madagascar. Tam, kde sme sa v jednotke ešte celkom bavili a užívali si tradičnú plošinovku, dostávame v pokračovaní zlepenec minihier. Jednoduchých, primitívnych, nelogicky zasadených do prostredia – ale pre mladšieho hráča, ktorý sa chce iba baviť a pozerať na svojich obľúbencov, to je dostatočne kvalitný pokrm. Jednotlivé minihry sú totiž dostatočne rozdielne minimálne vykonávanou činnosťou, neustále sa striedajú a hoci nedávajú veľký zmysel, ich pokorenie napokon vyústi k odchodu z Madagascaru, nechcenému pristátiu v Afrike a následnému – ale veď to dobre poznáte. Madagascar: Escape 2 Africa verne kopíruje filmovú predlohu, takže sa žiadne prekvapenie nekoná.


Všetky screenshoty nájdete v galérii hry

Hranie na city vytvorením príbehu o zvieratkách vo vás môže vyvolávať obavy z dvíhajúceho sa obsahu žalúdku a istotne nebudete osamotení. Lenže ono to funguje a pokým je niektorý z hlavných protagonistov tak trochu dobrák, jeden šašo, druhý idiot a nejaká partia bláznivých vševedkov, ono si to svoje publikum nájde. Tu máme tradičnú zostavu: lev Alex, žirafa Melman, hrošica Glória a zebra Marty. A samozrejme nesmú chýbať ani obľúbené tučniaky, nápadne podobní veveričke z Doby Ľadovej, nápadne podobní akémukoľvek zábavu tvoriacemu zvieratku z desiatok iných animákov. Zvieratká ovládate postupne, vždy len jedno, kooperácia je vec neznáma a k zmene dochádza pri nutnosti splnenia úlohy. Takže raz zatvárate kufre skákaním po nich, potom naťahujete laná, inokedy revete a strašíte ostatné zvieratá, zatĺkate klince hlavou, točíte sa vo vzduchu, fotíte sa, likvidujete „chorobu“, kradnete predmety, tancujete, skáčete, hráte futbal, zostreľujete balóny, absolvujete hneď niekoľko pretekov a tak ďalej. Princíp: idem v tuneli a narazím na úlohu, ktorá mi otvorí ďalší tunel je pre deti, respektíve mladších hráčov ako stvorená.

Tomu zodpovedá aj spracovanie, ktoré je krajne nenáročné. Síce nebudete nadšení z príjemného obrazu ako napríklad vo Wall-e alebo najlepšie Kung-fu Panda, no na druhú stranu nepotrebujete extra silné železo potrebné na spustenie hry. Textúry sú primitívne, je ich len zopár, animácie neprekonávajú niekoľkoročné tituly a grafické spracovanie tvorí skutočne len nutnú kulisu k zobrazeniu prostredia pre jednotlivé minihry. Podobne je to aj so zvukom, pričom PC verzia je aspoň nadabovaná, takže tomu porozumie takmer každé dieťa. No a samozrejme náročnosť – tá musí byť nastavená tak, aby ani najmladší nemali veľké problémy s prekonávaním prekážok, zároveň však nemôže ísť o hru, ktorá sa bude hrať úplne sama. Postup hrou je vcelku plynulý a hoci sa vyskytne niekoľko nepríjemných situácií, všetko sa dá po niekoľkonásobnom opakovaní zvládnuť. Znamená to však, že pre dospelého nejde takmer o žiadnu výzvu – ale tak to už väčšinou býva. Samotné ovládanie je pomerne jednoduché, k lepšiemu zážitku treba doporučiť gamepad. Kamera stvára psie kusy len v minime prípadov, čo je dané tým, že plošinovkových pasáží skutočne nie je mnoho. Pri minihrách je väčšinou pohľad statický, respektíve minimálne sa meniaci.

Vyslovene haniť druhý Madagascar pre jednoduchosť a strohosť by bolo trochu nevhodné. Skúsení hráči nech sa na hru ani len nepozrú, pretože podobných minihier sa nachádza na internete hŕba a sú zadarmo. Lenže deti milujú známe postavičky a dokážu sa tešiť z podobných súborov hier. Je len škoda, že tvorcovia sa nepokúsili o nič viac. Mohli do hrania nenápadne preniesť aspoň niekoľko zaujímavosti, mohli sa snažiť niečo naučiť deti o zvieratách, o Afrike, o čomkoľvek a proste dať Madagascaru: Escape 2 Africa trochu hlbší rozmer. Takto musíme konštatovať, že ide o klasiku. Žiaľ, len nutné zlo, ktoré poteší mladších hráčov, ale nedá im nič viac.

The Incredible Hulk - zelený panáčik

Komixových hrdinov buď radi máte alebo jednoducho nie. U nás žiaľ stále panuje pomerne zakomplexovaný názor, že komixy sú výhradou mladých ľudí s obmedzenými schopnosťami nadväzovať kontakty s okolím alebo zakríknutých mladíkov s uhrami po celej tvári a bielou pokožkou sťa super omietková farba od nemenovaného výrobcu. Alebo Američanov. Alebo Japoncov. Alebo obyvateľov krajín Západnej Európy. Jednoducho všade, kde sa ku komixom pristupuje úplne inak, pretože komix sa (chvalabohu) nerovná výhradne detským karikatúram Donalda Ducka alebo Micey Mouse-a. Našťastie to mladá generácia vie a dokonca aj niektoré z komixov pozná, prípadne vlastní. A to je veľmi fajn, pretože mnohé zo sérií sú skutočne kvalitné a ponúkajú aj viac než citoslovcia s údermi a superhrdinov v obtiahnutom overale.

No napríklad Hulk, ktorý je dokonca aj Neuveriteľný. Je to hora svalov, je zelený a mláti okolo seba a ako ste už istotne pochopili, je herné spracovanie filmovej adaptácie vytvorenej na základe komixovej predlohy, vhodné pre dve skupiny ľudí a to: a) tí, ktorí chcú dokázať, že hry skutočne spôsobujú agresívne správanie sa jedincov a chcú rukolapný dôkaz a za b) zaslepených fanúšikov zeleného monštra, ktorým stačí to, že to je zelené a hýbe sa to. Lenže, úprimne, to sa už radšej oplatí stiahnuť si niekde zadarmo animovaný gif súbor a bude to prča neporovnateľne lepšia.

Je to jednoducho tak. Komixová predloha v kinách uspeje, pretože obžratý pukancami a naliaty kolalokou vrieskame od úžasu, ako sa nám to len páči, zatiaľ čo jedna mozgová bunka riadi potrebu močenia a veľkej potreby, druhá dáva pokyn k naplneniu gágoru. A tretia – do tretice všetko dobré, takže tam musí byť aj tretia. Jednoducho si do kín ideme oddýchnuť, mozog dáme do režimu spánku a užívame si to. Tak to má byť, každý potrebuje vypnúť. No, lenže potom niekomu skrsne v hlave nápad, že tie oblbnuté teliatka vychádzajúce z kín budú možno tak ohlúpnuté, že sťa zombíci prahnúci po kôre mozgovej uvidia vo výklade Neuveriteľného Hulka, slinka im spadne z úst, chytia do oka tik a hybaj ho cálovať za hru. „Veď tam, voe, je predsa ten super, voe, zelený drtič kostí. Voe? Voe!“ Povedal by si amatér. Lenže my už dobre vieme, vy už taktiež dobre viete a že to oni nevedia, to je ich problém. A čože to vieme? Mno, že plackou s Incredible Hulkom by sme si ani pod fľašu nealkoholického piva nedali. A to je už čo povedať!


Všetky screenshoty nájdete v galérii hry

Prečo? No jednoducho nežijeme v roku 1997. A to je dobre, hoc vtedy sme si užívali svoju mladosť a rezkým krokom kráčajúc po chodníčkoch nepoznaných, odhaľovali nástrahy života. Viete, Incredible Hulk je skutočne zlá, zlá, veľmi zlá a skutočne až hnilobne zelená a zlá hra. Či kopíruje dej filmu, je úplne jedno. Ako nastalo to, že je Hulk zelený a kto to vlastne je, si môžete prečítať v príslušnej tabuľke. Vlastne to ani nepotrebujete príliš vedieť. Vy ste to hovädo v strede obrazovky, chodíte, mlátite, autá vybuchujú, objekty padajú na všetky strany, viete aj skákať - a to sakra vysoko. No a plníte úlohy a beháte po otvorenom meste, ktoré je by malo byť asi New Yorkom. Alebo čímkoľvek. Ale je to New York, je to čierne na bielom v manuáli. Milí moji priatelia i nepriatelia, to je asi tak všetko. Viete ešte dať superšupu alebo vyskočiť supervysoko a postupne si odomykáte nové schopnosti, ktoré sú fajn, ale podobné veci nájdeme pomaly už aj v Solitaire. Plníte úlohy a sú tam aj super zábavné minihry a musíte si dávať pozor, aby ste nerozbíjali toho až príliš, pretože sa nehnevá americká armáda a budú popri vás pobehovať takí malí zelení tajtrlíci.

GRAFIKA 2 / 10
Svojou krásou prekonáva Incredible Hulk Jarmilku Kratochvílovú v najlepších rokoch (pre neznalých – nič moc). Vyzerá to ako z dôb prvých grafických akcelerátorov, keď sa len tí majetnejší z nás mohli tešiť z neskutočne rýchlej karty Voodoo so 4 MB pamäte. Ako tie hry vtedy frčali. No dosť nostalgických spomienok. Nový Hulk vyzerá rovnako. Detailných textúr tu nájdete asi toľko, čo skutočných podpisov Janka S. v parlamentnej prezenčke a navyše to nemá fyzikálny engine, jednoducho autá lietajú, objekty lietajú a všetko lieta, dokonca aj Hulk lieta a keď dopadne, tak popraská pod nim zem. Alebo asfalt. Efekty žiadne: vybuchujúce autá si užijú len tí, ktorí dokážu vnímať niekoľko desiatok stotín sekundy akýsi žltočervený fľak, potom ostane na zemi len obhorený vrak. Samozrejme, treba dať šancu aj mladým, najprv nech preniknú do tajov komplexného to programu zvaný Skicár. Nech si pekne ohmatajú jeho dômyselné funkcie a pokúsia sa spraviť nejaké tie objekty do hry. Ale nech to dávajú zadarmo bezdomovci k Nota Bene a nie pýtať nekresťanské peniaze za taký paškvil.

Ak ste sa tešili aspoň na animácie – najlepšie tie z filmu – bežte si pekne kľaknúť do kúta a tisíckrát napíšete vlastnou krvou na stenu, že prehnaný optimizmus je chorobou vyliečiteľnou. Záber na statický obrázok, duchaplný text sme brali ako vrchol rozprávania príbehu v dobách, kedy sme hákali nad textovkami od Fuku a rozmlátili svoj prvý joy na Didaktiku, ale doba trochu pokročila a keďže si banány môžeme aj v lete kúpiť, patrilo by sa trochu vykročiť s dobou. Zopár animačiek tam však bude, nech tu neklameme. Lebo klamať sa nemá a kto bude klamať, tomu bude musieť Drišľakoviny do konca svojho, pomerne krátkeho, života pozerať. Takže animačky tu budú. Ohavne a v rozlíšení asi tak 640 na 480 pixelov. Ale sú tu! Pozrite sa na obrázky, sami vidíte, že to vyzerá ako ranná sobotná stolica, tak popisu hádam aj stačilo.

INTERFACE 3 / 10
Je fajn, že PC verzia je natoľko prístupná a ponúka aj myš. Lež tohto hlodavca využijete maximálne tak na potvrdenie položky (áno je ľavá packa hlodavcova a nie je ESC - nepýtajte sa, kto prišiel na túto divnú kombináciu, ale keďže sa tvorcovia nazývajú Edge of Reality, možné je zrejme všetko). Žiadny kurzor v menu nenájdete, pekne si budeme ťukať do klávesnice a presúvať kurzor ako svojho času v Norton Commanderi. Keď už prídete do hry, tak z nej po 5 sekundách ujdete. Vydáviť sa. Dobre, vyzerá to skutočne zle, ale máme silné žalúdky, čo to sme už zvládli, takže nás ten pohľad na „čosi“ na obrazovke nerozhodí. Ale rozhodí nás šialená kamera, ktorú ovládate myšou (hurá) a ktorej citlivosť je nastavená tak, že pohnutím o tri milimetre prebehne kamera 180° a keďže vy toto netušíte a začnete hýbať myšou klasicky, pekne si poblijete obrazovku. Takže okamžite z hry von, nastaviť citlivosť na minimum a potom sa môžete veľmi jemne a veľmi pomaly začať trochu pohybovať vy sami a rovnako aj kameru. Pri konzolovej verzii nie je čo riešiť, pretože to rieši gamepad a pri PC verzii nie je čo riešiť, pretože to rieši klávesnica a myš. A celkovo nie je čo riešiť, pretože ovládanie je plochejšie ako väčšina LCD obrazoviek a je nepresné, tak trochu tragicky zastarané a vôbec nemáte pocit, že hru skutočne ovládate. Ale to si užijete pri skokoch z baráčika na baráčik. Ak po 10x spadnete z tej prekliatej malej strechy, pretože sa kamera rozhodla snímať trenky Hulka, nejeden flegmatik pomyslí na fyzické násilie páchané na samom sebe vyhodením vlastného tela cez najbližšie okno z čo najvyššej výšky. Nech človek zbytočne netrpí.

HRATEĽNOSŤ 1 / 10
Ako sa to asi môže hrať. No, nič moc. Vlastne nič. Nula. A ten jeden bod len preto, že je to Hulk a keď sme stlačili W, tak bežal dopredu. A potom sa vedel biť. A vedel chytiť auto a trieskať ním o zem alebo ho hodiť. Ústa otvorené dokorán, niekomu aj niečo ušlo a má to jeden zaslúžený bod. Ono sa to hrá na skutočne kvalitnú hru, ale vy v podstate nerobíte nič užitočné, len beháte a mlátite a skáčete a to je asi tak celé. To máte tak. Sedíte si doma, so znudeným pohľadom si hádžete loptičku o stenu, keď tu tesne pred prekonaním rekordu (12.916 bez jediného pádu!!!) niekto zazvoní. I posilnený návštevou nečakanou kukáte cez kukátko, nádhernú blondýnečku (a modrookú, a so štvorkami a v minišatách) vidíte. No neotvor. Tak sa tvári Hulk. No neskús ho. Lenže otvoríte, bloncka spraví krok smerom vpravo, za ňou stojí stará dôchodkyňa so psími výkalmi zabalenými v igelitovom vrecúšku a hádžuc vám to do tváre stihne zvriesknuť, že pod jej oknami váš pes teda srať nebude. A skôr než stihnete povedať, že vy psa vôbec nemáte, máte v tvári niečo iné a navyše ste dostali metlou po krížoch a bloncka sa už smeje, ovíja okolo plešatého týpka s reťazou okolo krku, ktorú zrejme nejakému čoklovi ukradol a ostanú vám len oči pre plač. Obhádzaný výkalmi, zbitý a vysmiaty. Tak dopadne každý, kto sa rozhodne Neuveriteľného Hulka hrať. Recenzenti majú výnimku, oni sú totiž čistotní a raz týždenne sa sprchujú, takže trochu toho hnedého na sebe znesú. Je to skutočne až tak zlé.

MULTIPLAYER
Hra obsahuje voľbu medzi brunetkou, blond a ryšavou slečnou. Zvolíte si čo najmenšie množstvo oblečenia a s vybranou kráskou sa vrhnete do bahna, kde sa pokúšate sokyňu pokoriť voľným štýlom. Po víťazstve slečna z obrazovky ožije a splní vám tri želania. Ak prehráte, musíte absolvovať nútenú prehliadku šatníka vybranej slečny, ktorý sa končí uspokojením oboch strán. My sme si napríklad zaželali za tanier kačacej masti s pečienkou a bola fakt super. Alebo tak dajako bol ten multiplayer. Alebo tam vôbec nebol?

ZVUKY 3 / 10
Zvuky tam boli. Niekto kričal, niekto vrieskal sťa pavián a potom tam bolo nejaké to bum a tresk a dialógy išli raz nahlas, raz potichu a celé to bolo podivne komické, pretože na to, že sa hra odohráva v New Yorku, je tam ticho pri vypĺňaní daňového priznania. Ešteže je zvukov tak málo, človek aspoň toľko netrpí.

HUDBA 3 / 10
Nie je to síce No Name alebo Desmod, no počúvať to hodinu v kuse, asi si radšej každý odtrhne uši a do krvácajúceho otvoru strčí rúčku od rýľu. Nadoraz. Nech je skladba trvajúca niekoľko desiatok sekúnd akokoľvek super, ona sa po čase opakuje. Pamätáte sa na jednu epizódu s Priateľov, keď Ross predvádzal svoje skladby? Niečo podobné, len ste počuli v b-čkových amerických filmoch. Alebo nemeckých detektívkach.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 1 / 10
Náročnosť na súdnosť hráča maximálna. Inteligencia čohokoľvek v hre tragický minimálna. Oprite o múr hrable, prineste si vedro s vodou okolo ktorého poukladajte v tvare šesťuholníku gumových medvedíkov (po štyroch na jednu kôpku), pridajte krstný list a kópiu maturitného vysvedčenia a máte dokonalý model umelej inteligencie z hry Incredible Hulk. Ono sa ostatní zasekávajú, sú proste idioti a keď sa už zdá, že by to recenzent mohol opísať klasikou (vidí vás to, ide to po vás), tak spravia nepriatelia niečo, čo by asi ani hádam naši papaláši nedokázali vymyslieť. A potom sa to zamotáva, nik nedokáže prísť na to, čože to vlastné tí panáčikovia robia a prečo to robia a ako to robia. Možno až tak pokročilá, že musí prepočítať i vplyv mesiaca a menštruácie priateľky hlavného programátora (bože, daj nech to je žena) v nejakom podivnom paralelnom vesmíre. Boh nám žehnaj. Nejde o to, ako dlho trvá dohranie. Víťazom je ten, kto to vydrží hrať najdlhšie. Pri všetkej úcte – štyri a pol hodiny opakovania tých istých činností zrejme nik neprekoná.

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 1,5 / 10
Také pekné číslo. Skromné, ale aj to je číslo. Incredible Hulk je bieda a kopíruje nielen sám seba (od úvodných skromných minút do záverečného finišu), ale aj hry iné. Škoda len, že tie majú na sebe načmárané vyrobené v roku 1997. Ale taký je už život a kopírovať sa nemá! Maximálne tak raz za čas ako autor tohto článku, ktorý na záver záverečného verdiktu sprosto okopíroval záver úplne iného článku od úplne iného autora (mierne upravený pre daný text) a za to si zaslúži byť popoťahovaný. Takže? Ak máte radi komixové postavičky, spravte jediné: nechajte sa najať na lekárske pokusy s novými liekmi a ak vám po nich vďaka vedľajším príznakom vypadajú zuby, predajte z nich zlaté korunky. Potom si za získané peniaze kúpte nejaký komix so zeleným Hulkom alebo si zabehnite na film. Zložte svoje jazvami a vpichmi po utišujúcich liekoch poznamenané telo do kresla (či už u vás doma alebo niekde v kine) a pokým sa začítate do prvých bublín / pozriete úvodných desať minút filmu, bezzubými ústami minimálne trikrát nábožne zamumlajte: Incredible Hulk je borec. Vzhľadom k tomu, že vás od vynikajúcej predlohy raní mŕtvica, bude to jediná možnosť ako jej vyjadriť svoju úctu. Hrou to nespravíte, hrou si to len pohihňáte.


Ako to začalo
Vedec Bruce Banner bol skutočná hlavička, dokonca na prepočítanie Sk na Euro ani kalkulačku nepotreboval a a vypľul vám výsledok na dve desatinné miesta. Jednoducho borec. A tento (samozrejme pohľadný, vtipný, šarmantný, dobrosrdečný...) vedec je ožiarený pri jednom nepodarenom pokuse a snaží sa nájsť v úkryte protiliek proti gama žiareniu, ktoré mu vychrstlo do ksichtu svoju omamnú vôňu (nech EM-žiarenie páchne akokoľvek). Povzbudený týmto afrodiziakom sa po rozrušní (nepliesť so vzrušením) zmení na zelené, besniace, agresívne, hlúpe monštrum. A vždy mu roztrhá oblečenie - ten človek jednoducho na handry vyhádže riadny kopec prachov. Túto jeho moc chce zneužiť Abomination - adrenalínom nabitý netvor z nefalšovanej nočnej mory, obdarený silou zrovnateľnou so samotným Hulkom. Takže Banner príde do New Yorku, musí ho vyfliaskať, má na neho zálus (ako inak) aj americká armáda, ktorej je je podľa nej samotnej jej majetkom a k tomu si nemôže zašpáasovať so svojou milou, Betty Ross, pretože ak mu tep vystúpi nad povolenú hranicu, nie Banner, ale je Hulk. A ktorá žena by chcela mať na sebe zelené hovädo? Takže Hulk musí zachrániť New York, striasť zo seba armádu a po prípade sa naučiť ovládať svoje druhé ja, aby neustále nevykukovalo na svet svojimi roztomilými očkami.

 
The best games for Playstation 2